Z dverí vyšiel Alexander Petrovič a Júlia náhle stratila reč. Nohy sa jej podlomili a jazyk skamenel. Nevedela, ako sa má správať. Napriek tomu, že v tomto smere sa cítila dostatočne vzdelaná, prax jej chýbala. Premýšľala, či si radšej nemá sadnúť späť do auta a nechať sa odviezť do mesta. Na to už bolo ale príliš neskoro.
„Dobrý deň,“ zakoktala ledva počuteľne.
„Zdravím ťa. Už som si myslel, že neprídeš.“
„Pri výjazde z mesta sme chytili menšiu zápchu,“ ospravedlňoval ich šofér. Alexander iba prikývol, ešte s ním niečo dohovoril, a už ho nebolo. Spolu s čiernym Mercedesom sa vrátil na príjazdovú cestu, po ktorej sa opäť stratil v lese.
„Pôjdeme dnu, čo povieš?“ Vošiel ako prvý a Júlia mu bola v pätách. Žalúdok mala ako na vode, bála sa prehovoriť. Zatiaľ čo ona sa nesmelo obzerala po dome, Alexander zostal stáť za zavretými dverami a obzeral si Júliu, ktorá bola v rozpakoch. Má ísť ďalej, alebo tu má zostať a čakať na jeho pokyny? Čo bude nasledovať?
„Deje sa niečo?“ vytrhol ju z pochybností. „Poď sem a sadni si.“ Rukou ukázal na pohovku v tvare písmena L. Poslúchla a posadila sa na jej kraj. Steny boli celé zo skla, a keďže pán domu nemal závesy, opäť sa mohla na chvíľku pokochať výhľadom na krásne trblietavé jazero.
„Na čo myslíš?“ opäť ju vyrušil pri snívaní.
„Na nič.“
„To nechápem. Ako môže človek myslieť na nič? V tvojom prípade by som myslel na veľa vecí.“
„Som trochu nervózna,“ ospravedlňovala sa.
„To je predsa pochopiteľné. Netráp sa tým. Zajtra sa ti bude zdať všetko inak. Ver mi.“
Jeho tón bol zmierlivý, chápal jej obavy a rozumel jej strachu. Jeho úlohou bolo uvoľniť toto krásne, plavovlasé dievča a dosiahnuť, aby sa pri ňom cítila dobre.
„Verím.“
Pousmial sa a posadil sa po jej boku. Uvoľnený sa oprel o operadlo pohovky. Ako vôbec mohol byť taký pokojný? Zrejme to už robil veľakrát. Malou hlavičkou jej vírilo množstvo otázok, pochybností, či vôbec robí dobre. Je to bezpečné? Možno predsa len mala niekomu povedať, kde toto leto bude. Lenže ona to neurobila.
„Máš poslednú šancu si to rozmyslieť. Napriek tomu, že si na to mala dosť času, ešte stále z toho môžeš vycúvať.“
Pokrútila hlavou a jeho zahrialo na hrudi. „Som pripravená na vstup do vašich služieb, pane. Snáď mi dovolíte, aby som vás tak mohla oslovovať.“
Bol šťastný. Naozaj šťastný. Našiel, dievča, ktoré mu bude patriť. Napriek tomu sa bál a hlodali v ňom pochybnosti, že sa ráno zobudí a ona tu nebude. Celú noc si vybavoval Sylviine varovania smerom k tomuto dievčaťu. Lenže pri pohľade na to, ako krásne sa začínala báť, zahodil všetky starosti.
„V poriadku. Skôr, než ti ukážem tvoju izbu, dohodneme si jasné pravidlá.“
„Aké pravidlá?“
„V tomto dome ich bude platiť hneď niekoľko. Za prvé, subinka nepotrebuje žiadne oblečenie. Pokiaľ je v spoločnosti svojho pána, nahota by sa pre ňu mala stať prirodzenou vecou.“
Júlia preglgla pri predstave, že sa bude musieť po dome pohybovať bez oblečenia. Naznačoval jej snáď, že sa má vyzliecť? Netušila, čo robiť. Prepadla ju panika a on z nej stále nespúšťal oči. Chcelo sa jej plakať. Nadvihol obočie a jeho oči vyslovili otázku v príkaze – načo ešte čakáš? Postavila sa a pomaly si rozopínala zips na boku letných šiat. Pohľad uprela niekam do diaľky, niekam až za trblietavé jazero a lesy, ktoré ho obklopovali. Vtom sa zastavila a Alexander pochopil.
Foto Pixabay.com
„Nemusíš sa báť. V okruhu niekoľkých kilometrov z každej strany je to súkromný pozemok a v dome sme sami dvaja. Nikto ťa neuvidí.“
„Vždy tu budeme sami dvaja?“
„Personál príde trikrát do týždňa. To som ti už spomínal. Dohodol som to na dni, kedy ty budeš v meste. Je veľmi malá pravdepodobnosť, že by ste sa mohli stretnúť.“
Júlia zhodila šaty, ktoré jej padli k chudým členkom. Stála pred ním v spodnej bielizni a napriek tomu, že vonku bolo horúco, zimomriavky jej stavali do pozoru jemné chĺpky na ruke a hladkali jej pokožku chrbta.
„Pokračuj,“ povzbudil ju a usadil sa ešte pohodlnejšie v hlbokej koženej sedačke. Júlii sa triasli prsty a začala pochybovať, že si vôbec dokáže rozopnúť pútko na podprsenke. Prekvapená z toho, že sa jej to podarilo na prvýkrát, hodila ju tam, kde ležali jej šaty. Podprsenku nasledovali aj nohavičky telovej farby.
Stála pred ním nahá, nevediac, kam uprieť zrak, aby sa pred ním nemusela tak veľmi hanbiť. Akoby sa potrebovala schovať, ruky si zložila na prsia.
„Ruky za chrbát a nohy od seba,“ prikázal jej. Hlas mu preskočil, čo naznačovalo, aký začínal byť zo svojej nádhernej subinky vzrušený. Pri pohľade na vydutý rozkrok sa začervenala.
Nebola už panna, no teraz sa tak cítila. Všetky pocity prvého krát si v to popoludnie uvedomovala stokrát intenzívnejšie, než kedykoľvek predtým. Zdalo sa, že jej nový pán bude prísny, no cítila, ako sa dostávajú na rovnakú notu. Vedela, že ak poprosí, bude zhovievavý, keď sa bude snažiť, odmení ju, a bola si istá, že nezabudne ani na svoju nežnú stránku. Začínala sa uvoľňovať.
Vstal a urobil zopár krokov okolo jej útlej postavičky. Pohladil ju po vlasoch. Prstami jej prešiel až po ich koniec a zastavil sa na úzkom páse. Na chvíľu sa započúval, ako zhlboka dýcha. Spokojný postupoval ďalej po bedrách a malom guľatom zadku. Júlia sa trochu mykla, keď jej jedným prstom zašiel dnu medzi nohy. Uvoľnila sa ešte viac a potichu zastonala, pretože prst sa začal pohybovať dnu a von.
„Si taká krásna. Povedz mi, kedy si mala naposledy sex?“
„Už si nespomínam.“
„Ako to?“
„Mala som veľa práce,“ pokúsila sa vtip. Alexander sa usmieval, ale to ona nemohla tušiť. Páčilo sa mu, že to dievča nechodí s každým.
„Mám pre teba darček,“ pošepol jej do ucha.
„Darček?“
„Áno. Hádaj.“ Stál jej za chrbtom a hladil ju po vlasoch. Vdychoval ich vôňu a skúmal tepnu na jej krku.
„Neviem, čo by to mohlo byť.“
„Nastav dlaň.“
Z vrecka nohavíc vybral malú striebornú retiazku a pustil ju do nastavenej dlane. Júlia ju vzala a dôkladne si ju obzrela. Boli na nej pripnuté drobné prívesky – visiaci zámok, kľúče, srdce, ruža a štyri písmenká B D S M rozmiestnené nepravidelne medzi nimi. Každý prívesok bol ozdobený malým kamienkom. Zdalo sa, že Swarovskim.
„Je nádherný. Naozaj je pre mňa?“
„Áno. Správna subinka predsa musí chodiť označená. Ukáž.“ Vzal jej retiazku z rúk, zohol sa k jej nohám a pripol ju na pravý členok.
„Nikdy som krajší šperk nevidela. Ale ja tu pre vás nič nemám, nevedela som, že…“
„To nie je podstatné, Júlia. Ty si ten najkrajší dar, aký som mohol dostať.“
Opäť stál za jej chrbtom a Júlia sa oňho mierne oprela. Vdýchla do seba jeho sviežu a výraznú vôňu. Chcela si ju zapamätať. Takto vonia jej pán. Veľká postava vyžarovala teplo, ktoré ju zohrievalo a uvoľňovalo. Keď usúdil, že je dostatočne pripravená, opäť do nej vsunul prst a pohyb zrýchlil. Druhou rukou ju potiahol za vlasy, obmotal si ich okolo zápästia a potiahol dozadu. K prvému prstu pridal ďalšie dva a hra sa začala.
„Pozrime sa. Nadržaná, malá a nedočkavá,“ skonštatoval a rukou, ktorou jej držal vlasy, ju nasmeroval do predklonu. Jeho ťahy boli drsné a nekompromisné.
Rukami sa zaprela do koženej pohovky, vryla do nej dokonalú francúzsku manikúru a boky vysunula dozadu, smerom k jeho vydutým nohaviciam. Mal na ňu krásny výhľad. Vlasy jej pustil a voľnou rukou jej prechádzal po tele. Nežným šteklením bičoval jej zvedavosť, zatiaľ čo tri prsty v nej sa stále pohybovali tým správnym smerom.
Malá subinka iba držala a z úst jej vychádzali zvuky, ktoré ho tak veľmi vzrušovali. Bola krásna, a to iba začali. Rozhodol sa prestať. Vysunul z nej prsty, nechal ju prázdnu a roztúženú, a silno ju plesol po zadku.
„Au!“ zhíkla, pretože to nečakala. Prekvapil ju.
„Snáď ťa to nebolelo?“ Vedel, že hranicu jej bolesti musia objaviť spolu a postupne ju budú posúvať. Myslela na to isté. Táto predstava ju ešte viac vzrušila.
„Nie.“
„Nie čo?“ mierne zvýšil hlas, a opäť ju plesol po zadku, tentoraz silnejšie. Zostala na ňom červená stopa po jeho dlani.
„Nie, pane.“
„Správne. Na to nikdy nesmieš zabúdať.“
„Áno pane .“
„No vidíš, ako ti to ide. Kľaknúť,“ vydal ďalší príkaz.
Keď bola na kolenách, sadol si na pohovku, na miesto, kde sa predtým zapierala rukami. Usúdil, že túto polohu neovláda príliš dobre. „Nohy od seba, ruky za chrbát.“
Urobila, ako jej prikázal a on sa opäť usmial. Páčila sa mu, bola taká krásna vo svojej nesmelosti. Tešil sa, ako ju pretvorí na krásnu bohyňu jeho sveta. Keď bude od neho na sklonku leta odchádzať, bude z nej nádherná a sebavedomá kráska.
Oprel sa o pohovku. Chvíľu ju tam nechal kľačať, kochal sa na nej pohľadom a vychutnával si, ako neodporovala. Privádzal ju do rozpakov, hral s ňou tichú, vzrušujúcu hru na napätie, počas ktorej si musela zas a znova intenzívne uvedomovať svoju nahotu. Bradavky jej pevne stáli, týčili sa smerom k nemu, a to ju nútilo klopiť zrak.
„Snáď sa nehanbíš.“
Pokrútila hlavou, čo ho neurobilo príliš spokojným. Naklonil sa k nej a prstami jej prešiel po kľúčnych kostiach, pevných prsiach, kopíroval líniu jej dievčenského tela až k bokom, a nakoniec sa opäť, trochu nedočkavo, vrátil k prsiam.
Každú bradavku zobral medzi dva prsty a začal ich masírovať. Pohrával sa s nimi, najskôr jemne, pripravoval ich na bolesť, ktorá mala prísť ako ohlasované tornádo, postupne ich zvieral a stisk prstov bol s každým pohybom čoraz silnejší. Napokon ich krásne natiahol smerom k sebe, ťahal a povoľoval, vykrúcal ich do strán, a potom znovu povolil. Júlia si hrýzla pery, lebo nechcela opäť zavzlykať.
Alexander prijímal jej ticho ako oddanosť a ochotu strpieť viac. Neváhal skúšať zájsť ďalej. Stlačil ešte silnejšie a bradavky jej znovu vytočil, každú iným smerom. Až táto bolesť donútila Júliu nahlas zavzdychať. Bola tak veľmi vzrušená.
Vzrušenie sa miešalo s pálčivou bolesťou, ktorú jej spôsobovali jeho drsné prsty. Neodvážila sa pozrieť mu do očí, hlavu stále skláňala k zemi. Až keď jej prsia trochu postláčal vo svojich dlaniach, znovu jej dvihol bradu a ona jasne videla odraz svojej tváre v jeho nepríčetných očiach.
Zahmlievala ich divoká predzvesť všetkého, čo ju v tomto dome bolesti, rozkoše a poslušnosti čakalo. Zdvihla k nemu hlavu a nastavila pery. Túžila po bozku. Potrebovala trochu nehy, nepatrnej odmeny za svoju výdrž. Lenže on sa odtiahol. Ešte s ňou neskončil. Trpezlivo a rozvážne si vychutnával každú minútu.
„Ľahni si na stolík za tebou.“
Poslúchla. Položila sa na stolík z masívneho dreva, ktorý bol dostatočnej veľkosti a stál priamo pred pohovkou. Pokrčila nohy, lebo inak by jej viseli a dotýkali sa zeme. Bolo to všetko o inštinkte, ktorý poslúchala.
„Nohy viac od seba.“
Rozkročila nohy až po hrany stolíka a dych sa jej zrýchlil. Cítila, ako sa pred ním otvára a poskytuje mu dokonalý výhľad na jej skryté slabé miesta. Ach bože! Keby sa tam dole dalo červenať, videl by, ako horí. Čo s ňou bude teraz robiť? Nemala tušenia, kam týmto všetkým mieri. Vedela len, ako veľmi ju to vzrušuje. Celá bola rozpálená ako červený oheň.
Stále sedel na koženej pohovke, tentoraz sa iba prisunul bližšie. Prstami jej prešiel po vnútornej strane oboch stehien. Nohy sa jej roztriasli pod dotykom teplých dlaní. Prečítal si z nej všetky pocity, ktoré ňou lomcovali a miešali sa do silného kokteilu.
„Upokoj sa, subinka moja. Nič sa ti nestane,“ tíšil jej rozháranú myseľ, hoci sám bol nesmierne nadržaný. Vták mu pulzoval medzi nohami a predieral sa von cez zapnuté nohavice. Hral sa s ňou, hladkal ju, skúmal jej najintímnejšie partie, prehliadal si ju a vnáral do nej prsty, skúšal, ako hlboko do nej dokážu zájsť.
„Ach!“ zavzdychala od vzrušenia. Ešte nikdy necítila taký silný červený oheň medzi stehnami.
„Dokonči sa!“ vydal ďalší príkaz, pre Júliu však priťažký.
„Nerozumiem,“ snažila sa získať čas. Rozumela až príliš dobre tomu, čo od nej žiada. Zábrany jej však nedovoľovali pokračovať.
„Masturbuj,“ povedal to zjednodušene, tak, aby mu nemohla odporovať.
Prstami si zašla dnu, do miesta, ktoré jej tak poctivo rozťahoval a mokré ich priložila na klitoris, s ktorým sa začala hrať. Vedela sa priviesť do konca, poznala svoje telo. Toto však bolo iné. Silné. Ponižujúce. Vzrušujúce. Hruď sa jej zhlboka dvíhala a ona sa pomaly privádzala k vrcholu.
„Dobre, to stačí. Prestaň a poď sem dole,“ prikázal jej vo chvíli, keď jej ku koncu chýbalo len niekoľko sekúnd. Bola na pokraji rozkoše, len okamih chýbal k tomu, aby svoj oheň uhasila a on ju zastavil. Aké príznačné pre dominantného pána. Chcel ovládať nielen jej telo, ale aj dušu, orgazmy, hrať sa s ňou zvnútra aj navonok. Neochotne si znovu kľakla k jeho nohám a pobozkala ruku, ktorú jej nastavil. Gesto, ktoré Alexandra dostalo do vytrženia, ho prinútilo rozopnúť si nohavice a vydať posledný príkaz.
„Pán prvý! Nech sa páči.“
Júlia ešte nikdy nevidela väčší penis. Vzala ho do rúk a obhliadla si ho ešte predtým, než k nemu prvýkrát priložila pery. Usúdila, že je veľmi krásny. Sama zostala zaskočená z myšlienok, ktoré jej vírili hlavou. Nikdy predtým nič také nevyslovila, a už vôbec na nič také nepomyslela. Vždy skôr zastávala názor, že muži sú tam dole škaredí. Tento sa jej páčil, bol krásny a ona nádherne zvrhlá.
„Páči sa ti?“
„Áno, pane.“
„Dobre si ho zapamätaj, pretože od teraz sa s ním budeš stretávať pravidelne a uspokojovať ho vždy, keď budem mať chuť.“
„Áno, pane,“ odpovedala medzi nádychmi, keď jej ho vnáral do hrdla a skúšal, ako hlboko sa do tohto úzkeho priestoru dostane. Vysúval k nej panvu a rukou si ju priťahoval za vlasy.
Bolo to tak dávno, čo mal subinku kľačiacu pri jeho nohách. Táto sa zdala ešte neskazená. Teraz už vedel, ako to vtedy Sylvia myslela. Veľmi dobre vedel, že keď od neho bude odchádzať, bude z nej skazená hriešnica so špinavými myšlienkami, a už jej nebude pomoci. Zaklonil hlavu a z pier sa mu pri vydrali šťastné vzdychy úľavy.
„Tu máš.“ Podal jej vreckovku, keď vstal a zapol si nohavice. „Zober si veci a poď za mnou.“
Ani nestihla sledovať dej udalostí, ktoré sa diali tak rýchlo. A čo ona? Čo jej vzrušenie? Jej telo predsa horelo v plameňoch!
Samozrejme, dočká sa, ale až vtedy, keď jej to dovolí on. Zvesila ramená a cestou za jeho vysokou postavou vzala svoju tašku aj kozmetický kufrík…
Chcete vedieť, ako to bolo ďalej? Prečítajte si náš román Otrokyňa lásky, či už v elektronickej alebo tlačenej verzii.